SHRNUTÍ: Brno Talks China vol. 1

Čínská vnitropolitická situace: přichází konec reforem?

V utorok 7. marca sa v brnianskej kaviarni Panksy konala prvá debata z debatného cyklu Brno Talks China, ktorý spoločne usporiadavajú platforma Přeszeď a Inštitút ázijských štúdií. O súčasnej vnútropolitickej situácii v Číne sa s moderátorom diskusie Richardom Q. Turcsányim pobavili Ondřej Klimeš a Dalibor Jenne.

Diskusia sa hneď na začiatku dotkla horúcej témy nadchádzajúceho 19. zjazdu KS Číny, ktorý sa v Pekingu uskutoční na jeseň a prinesie mimo iného výmenu gárd na niektorých z najvyšších pozícii v stálom výbore politbyra KS Číny. Diskutujúci sa zhodli, že vývoj na zjazde bude kľúčový pre ďalší vývoj politickej pozície generálneho tajomníka a zároveň prezidenta Xi Jinpinga.

Jenne upozornil, že dôležitým indikátorom bude, či si svoje miesto udrží Wang Qishan, pravá ruka čínskeho lídra zodpovedná predovšetkým za protikorupčnú kampaň. Bol by tým totiž narušený stanovený vekový limit, čo by bolo možným precedentnom i pre diskutovanú možnosť zotrvania Xi Jinpinga v pozícii generálneho tajomníka KS Číny aj po skončení jeho druhého funkčného obdobia v roku 2022.

Klimeš na druhú stranu poukázal, že napriek tomu, že Xi je mnohými vnímaný ako autokrat, v skutočnosti je jeho pozícia postavená na konsenze v rámci komunistickej strany o potrebe centralizovanej moci. Prechádzajúci generálny tajomník Hu Jintao bol totiž považovaný za slabého lídra, ktorému sa nepodarilo pohnúť s reformami aj kvôli súpereniu medzi rôznymi frakciami. Ak by však Xi skutočne mal ambíciu udržať sa pri moci napriek zaužívaným limitom funkčných období, narušilo by to image stabilnej administratívnej moci, ktorú strana v posledných dekádach buduje. Tá sa zakladá na určitej štandardizácii politických procesov, väčšej transparentnosti a predikovateľnosti. Vylúčené však nie je ani zotrvanie Xi v roli šedej eminencie po ukončení pôvodne predpokladaných dvoch funkčných obdobiach v roku 2022, čím by zastával rolu podobnú Deng Xiaopingovi.

Diskutujúci následne polemizovali o súčasnom stave opozície voči Xi Jinpingovi v rámci strany a spoločnosti. Klimeš poukázal na to, že Xi by v momentálnej situácii nedokázal presadiť smerovanie, ktoré by nebolo postavené na širokej straníckej podpore. Stranícke debaty síce neustále prebiehajú, na svetlo sa však dostanú len veľmi zriedka. Klimeš taktiež upozornil na zdroje nesúhlasu s centrálnou vládou zo strany aktivistov či lokálnych aktérov, ktorý však vo veľkej miere ostáva apolitický. Jenne zhodnotil pôsobenie Xi ako charakterizované väčším uťahovaním priestoru pre kritiku straníckej línie nielen od otvorených disidentov, ľudskoprávnych aktivistov či právnikov ale aj zo strany lojálnej opozície, ktorá podporuje KS Číny ale v určitých otázkach zastáva liberálnejšie postoje. Všeobecné pritvrdenie v Číne prišlo po relatívne uvoľnenej spoločenskej atmosfére počas úradovania Hu Jintaa. Diskutujúci sa však zhodli, že KS Číny napriek všetkému možno považovať za určitú hrádzu proti radikálnejším prúdom v čínskej spoločnosti, či už sú tú radikálni marxisti alebo ultranacionalisti.

Diskutujúci poukázali na určitú tenziu medzi rastúcimi reštrikciami uvaľovanými čínskym režimom a čoraz dynamickejšou čínskou spoločnosťou. Podľa Klimeša nebude pre čínsky režim možné udržať popruhy spoločenských procesov len pomocou sily, čo bola téza známa už v starovekej Číne. Jenne vyzdvihol otázku životného prostredia ako potenciálny zdroj napätia v spoločnosti. Snahy vlády zlepšiť kritickú situáciu so znečistením totiž povedú k zníženiu ekonomického rastu a masovému prepúšťaniu v zasiahnutých odvetviach, čo oslabí pozíciu režimu. Klimeš takisto podotkol, že nutnosť Xi pohnúť s bolestivými reformami, napríklad v otázke obrovských skostnatených štátnych podnikov, spôsobí v konečnom dôsledku veľké sociálne problémy, čo strana stavia do obzvlášť ťažkej situácie.

V otázke sociálnej kontroly sa diskusia dotkla i neslávne známej kontroly internetu v Číne. Ako podotkol Klimeš, internet napriek očakávaniam, že bude prostriedkom demokratizácie čínskej spoločnosti, mal presne opačný efekt a stal sa nástrojom štátnej kontroly. Jenne však zdôraznil, že dostupnosť internetu predsa len zlepšila schopnosť čínskej spoločnosti upozorňovať na problémy a žiadať ich nápravu. Veľkú pozornosť si vyslúžil i plán tzv. sociálneho kreditového systému, o ktorom doteraz neexistuje mnoho spoľahlivých informácií. Podľa diskutujúcich by tento systém každému čínskemu občanovi prideliť určité bodové hodnotenie odvíjajúce sa od jeho online správania, výkonu v práci, či splácaniu dlhov. Toto skóre by potom mohlo determinovať prístup občanov k pôžičkám, verejným službám či možnosti cestovať do zahraničia. Čínsky režim by tak získal ešte dokonalejší nástroj na kontrolu obyvateľstva a vynucovanie politickej poslušnosti.

Ku koncu sa diskutujúci dotkli i vzťahu čínskeho domáceho režimu a zahraničnej politiky Číny. Ako zdôraznil Turcsányi, stabilita medzinárodného prostredia je pre čínsky režim jednoznačnou prioritou a je zároveň úzko previazaná so stabilitou vo vnútri Číny. Čína je tak pri citlivých otázkach ako sú Juhočínske more stavaná pred nezávideniahodnú dilemu- ak sa rozhodne zasiahnuť, spôsobené otrasy môžu položiť režim, ak však konať nebude, bude čeliť strate tváre a najmä podpory obyvateľstva. Podľa Klimeša je kvôli autoritatívnemu charakteru KS Číny ťažké vnímať Čínu ako spoľahlivého partnera; strana vždy bude primárne usilovať o udržanie pri moci a zahraničná politika jej pre to bude nástrojom. Jenne však polemizoval, že záujmom všetkých je aby Čína vo svete hrala stabilizačnú rolu a z určitého pohľadu je stranu možné považovať za aktéra, ktorý stabilitu skutočne zaisťuje. Nie je totiž možné predpovedať, ako by vyzerala potenciálna politická zmena v Číne a aké by boli jej dôsledky.

Zapsal Filip Šebok

Napsat komentář

Your email address will not be published. Required fields are marked *